Sereď mala pre domácich veľké prekladisko na vode. Plavilo sa sem drevo, hrady, šindle, laty a iný stavebný materiál. Boli tu vychýrené obilné jarmoky a svoj jarmok tu mal rožný statok, dobytok. I keď v meste mali zastúpenie priemysel a obchody, najviac tu bolo poľnohospodárov a remeselníkov. V Seredi bolo veľa remesiel: 28 tesárov, 2 periari, 1 zlatník, 38 stolárov, 6 hydinárov, 39 kolárov, 2 holiči, 2 kožiari, 2 spracovatelia teľacej kože, 5 kožkárov, 1 pokrývač, 118 čižmárov, 1 prípravár sár na čižmy, 50 obuvníkov, 1 kostiar, čo spracoval kosti, 1 cukrovarník, 1 spracovateľ bravč. masti, 1 strešný pokrývač, 3 výrobcovia riadu, 7 hrnčiarov, 3 spracovatelia dreva, 14 obilninárov, 79 hostinských, 79 kováčov, 8 zámočníkov, 46 mäsiarov, 110 mlynárov, 78 krajčírov, 103 stánkarov, 1 pálenica, 6 výrobcov filcu na kapce, 132 tkáčov, 6 skladov dreva na kúrenie, 2 zmenárne, 92 zmiešaných tovarov, 3 panské hostince (hotely), 2 pohostinstvá, 1 produkcia kostnej múčky, ktorá produkovala ročne 500 metrákov. Mimo toho sa tu ročne utkalo 4. 000 metrov krajky a vrecoviny, ktorú spotrebovali na košele.
Remeslá priniesli potrebu železnice. V roku 1878 činil po železnici prepravený tovar 22 228 metrákov a cestovalo 13 919 osôb.
Eszterházioví tu mali veľmi pekný kaštieľ. Židia mali vlastnú synangógu. Katolíci vlastný kostol a na Hlavnej ulici bolo veľa pekných meštianskych domov. Bola tu banka a poisťovňa. Most cez Váh meral 179 m a mal šírku 8 metrov. Bol stavaný na veľkú premávku, hlavne na prepravu obilia na veľké jarmoky.
Roku 1872 bolo 25 na jarmoku z obilia 411 metrákov pšenice, 7668 metrákov raži, 82 046 metrákov jačmeňa, 894 metrákov ovsa, 11 355 metrákov kukurice, hodnota týchto produktov bola 923.094 forintov. Najväčšie hodnoty tovaru boli v treťom štvrťroku. Pšenica sa predávala 1 hektoliter za 11 ft. (forintov), jačmeň 7 forintov, kukurica 6, 40 ft., ovos 6, 50 ft., raž 10 ft., pšeno 6 ft. Šindle 1000 ks stáli 5 ft., dosky 100 ks za 50 ft., laty 100 ks 9 ft., viazanica prútia za 15 grajciarov.
Medzi Sereďou a Vlčkovcami (Farkašínom) leží most cez Homorov, z neho podľa maďarskej tradície pozdravovali kráľa Žigmunda, ktorý prišiel z Čiech.
Mohutný seredský most, stál už od r. 1814. Na ľavom brehu bola Šintava, asi 300 krokov ďalej už je nitrianske územie, kde sú vo výške 399 m n. m pasienky. Na tunajších obrovských drevoskladoch zisťujeme, že drevo je veľmi žiadaným stavebným materiálom. Aj veľké soľné sklady majú pre štát značný prínos.
Našu pozornosť nad strechou kaštieľa upúta vyvýšená štvorboká veža v pompéznej záhrade, ktorá je možno pozostatok stavby z doby starého Ríma. Podľa niekdajšieho kronikára Anonyma je to pravdepodobne zvyšok nejakého hradu, v ktorom strážcovia hraníc už v 13. storočí, keď bol už v majetku Maďarov, vyberali mýto pri prechode cez Váh. Kaštieľ je vo veľmi peknej záhrade, v ktorej sa nachádzajú cudzokrajné dreviny a stromy.
Šintava, ktorej sa križuje trnavská hradská zostáva ako nitriansky a novozámocký cestný uzol, potrebný pre vojsko a priemysel. Vozia tade tovar pre Viedeň.
Hoci je v Šintave piesčitá pôda, je veľmi úrodná. V tejto stolici sa vzhľadom na dobrú kvalitu pôdy pestujú najlepšie odrody hrozna. Víno v tejto stolici je akostné a má prednosť ako stolové víno. Zabezpečuje usilovnému obyvateľstvu dobrú budúcnosť.
Z maďarčiny preložila Anna Voleková.
